Praktické slúchadlá do vrecka

Oproti slúchadlám, ktoré sa nasadzujú na uši – či už držia na temene hlavy alebo sa upínajú na ucho – sa líšia na prvý pohľad veľkosťou. Lepšie povedané svojimi malými rozmermi. Drobné slúchadlá preto vyhovujú tým, ktorí neradi so sebou prenášajú objemné príslušenstvo. Vo veľkom ich využívajú ľudia, ktorí pravidelne počúvajú hudbu počas cestovania alebo pri športe. Ak chcete, aby vám vydržali čo najdlhšie, tak nezabudnite si ich odkladať do vrecúška alebo škatulky. Nenadarmo staré slovenské príslovie hovorí, že aj káblik je len človek a treba ho šanovať. : )

 Izolácia od rušnej ulice

Keďže sa slúchadlá vkladajú priamo vo ušného kanála, izolujú ucho od okolitého hluku. Dobrý posluchový zážitok tak zabezpečia aj nižšie hladiny intenzity zvuku. Inými slovami, nemusíte počúvať svoju obľúbenú hudbu „na plné pecky“, časť práce totiž pre vás urobí zníženie hlučnosti z okolitého prostredia. Na to však musia slúchadlá čo najlepšie sadnúť. Spočiatku sa vo veľkom experimentovalo s dizajnom i materiálom slúchadiel (spomínate na penové štuple do uší?). Dnes sa najčastejšie používajú gumové alebo silikónové násadce, ktoré niektorí výrobcovia automaticky pribalia vo viacerých veľkostiach. K DROT slúchadlám dostanete 3 rôzne veľkosti násadcov. Sami si zvolíte také, ktoré vám najlepšie sadnú do ucha.

Časté používanie

Zaťažkávajúcou skúškou slúchadiel do ucha sú chvíle,kedy si ich často vyberáte a opätovne vkladáte do uší.
Ak počúvate hudbu doma alebo napríklad v kancelárii, asi to dobre poznáte. V takomto prípade zrejme skutočne lepšie poslúžia klasické veľké slúchadlá. Inokedy manipuláciu v pohode zvládnete aj s in-ear slúchadlami. Donedávna ste napríklad slúchadlá museli odkladať aj pre vybavenie prichádzajúceho hovoru na smartfóne. Dnes už sú mnohé – naše DROTY nevynímajúc – vybavené technológiou handsfree. Vďaka nej vybavíte hovor pohodlne aj so slúchadlami na ušiach.

Ako si teda vybrať?

Ponuka kamenných obchodov i e-shopov je dnes nesmierne bohatá. Nájdete v nich slúchadlá od 5 do 1000 eur (áno, stále hovoríme o tých malých zariadeniach do uší). Sami si musíte odpovedať na otázky kde, ako často a na aký posluch budete slúchadlá využívať. Ak sa považujete za audiofila a počúvate hudbu vo väčších formátoch s nízkou kompresiou, zrejme siahnete po drahších slúchadlách a oceníte to, čo si iný často ani nevšimne (nepočuje). Ak patríte k tým, ktorí počúvajú hudbu najčastejšie vo formáte MP3, na bežných zariadeniach či smartfónoch, a spríjemňujete si tak trebárs cestu do školy, do práce alebo pri športe, dobrú službu vám urobia napríklad naše DROTY. V cenovej kategórii do 20 EUR dostanete dobrý zvuk, štýlový dizajn a užívateľský komfort.

Stačí jej chvíľa a nájde tvoj najlepší uhol. Všíma si detaily, gestá, farby, pocity. Vie, že v dobrej fotografii musí fungovať chémia tak medzi fotografom a foteným objektom, ako aj medzi fotografiou a divákom. Taká je fotografka Katarína, ktorá momentálne rozvíja svoje skúsenosti v Londýne.

DROT: Kedy si začala fotografovať?

KATARÍNA: Ťažko povedať… Na strednej škole sme mali kurz klasickej fotografie a potom prišli do módy digitály. Pamätám si, keď sestra doniesla z Ameriky prvý lepší digitál. Myslím, že to bol Panasonic a mal tak 5 a pol pixela. Ale bolo to veľké! Študovala som dizajn, na vysokej škole som sa teda opäť stretla s fotkou. Prišla prvá zrkadlovka a už to išlo. Každopádne od malička som najradšej trávila čas kreslením a neskôr prišli prvé pokusy o pretransformovanie kresby do digitálu. Niekde sa to cele spojilo aj s fotkou. Vývoj pretrváva a mňa to stále baví : )

DROT: Na čo sa pri fotení zameriavaš?

KATARÍNA: Zaujíma ma móda a ľudia. Rada hľadám ich „najlepší uhol“. Je to o gestách, svetle, emócii a detailoch. Od pohľadu až po končeky prstov. Všetko musí mať svoje miesto. Dôležitá je komunikácia – ako ja-fotografka dokážem človeka naviesť na správny smer. Pri fotení osôb je potom nemenej dôležité mať okolo seba tím skvelých ľudí, ktorý zabezpečia perfektné vlasy, make-up, styling.

DROT: Čo ťa na tom najviac baví? Čo ti to dáva?

KATARÍNA: Kreatívna práca je vždy najmä sloboda a nekonečný proces. Teší ma, keď môžem pracovať na vlastných projektoch a snažiť sa tie obrázky v hlavne pretransformovať do reality, aj keď ide o digitálny výstup.

DROT: Pamätáš si na fotenie, ktoré v tebe zanechalo hlbokú emóciu? Niečo výnimočné, zábavné alebo naopak desivé?

KATARÍNA: Každé fotenie vo mne niečo zanechalo. Najradšej mám však také, z ktorých cítim, že všetko klaplo a všetci zúčastnení sa cítili dobre. Niekedy sa to tak správne stretne a koluje také to kreatívne pracovné vzrušenie, keď všetci vedia, že veci sú na dobrej ceste. Posledné takéto fotenie bolo v Bratislave. Styling robila Zuzana z Nemám Čo Na Seba, make-up Lucidstyle, vlasy Jakub Michelčík a modelky boli dievčatá z Exitu. Išlo to rýchlo, každý vedel presne, čo má robiť a všetci sme si to užili.

Tiež mám veľmi dobré spomienky na fotenie v Prahe. Bola to taká sexi nedeľa. Jasný koncept a dievčatá maximálne profi. Kiežby takých nedieľ bolo viac!

Stane sa aj, že prídu zákazky, kde sa veľa kreatívy nevyužije. Najdesivejšie však je, keď sa pokazí technika… Ale na to radšej ani nechcem myslieť. Z toho sa treba len poučiť a mať vždy pripravené tri záložné plány.

DROT: Momentálne pôsobíš v Londýne. Čo má londýnska kreatívna scéna iné ako tá naša? Čo sa od nich môžeme naučiť?

KATARÍNA: Kreativita je kreativita a fotka hovorí tým istým jazykom všade na svete. U nás máme skvelých umelcov v rôznych odvetviach. Možno nám niekedy chýba odvaha, ale to je tiež veľmi individuálne.

DROT: Dnes sa občas označuje za fotografa ktokoľvek s digitálnou zrkadlovkou. Čo by si však poradila tým, ktorí to chcú brať s fotkou vážne a chceli by profesionálne fotiť?

KATARÍNA: Nech veľa fotia a nech sa zameriavajú na to, čo ich zaujíma. Tak trochu zostať vo svojej “ulite”. Jednoducho nech nestrácajú čas sledovaním, kto čo okolo nich robí, ale nech skúšajú nájsť vlastnú cestu. Z môjho pohľadu sa najlepšie hľadá skúsenosťami a praxou.

DROT: Aký máš vzťah k hudbe? Čo rada počúvaš? Pomáha ti hudba aj pri práci?

KATARÍNA: Bez hudby by som veľa vecí neurobila. Momentálne to neviem zaškatuľkovať na jeden žáner alebo interpreta. Pri výbere hudby hrá úlohu veľa vecí – počasie, aktuálna nálada. Ale pravdou je, že Londýn ma zvláštnym spôsobom upokojuje a väčšinou počúvam pomalšie veci, napríklad od Jessie Ware, SZA, FKA Twigs, Taylor McFerrin alebo Frank Ocean, SBTRKT, Sampha a mnohých iných.

DROT: Ďakujeme, Katarína. Želáme ti aj naďalej veľa kreativity a ten správne iný pohľad na svet.

Pri prvom stretnutí ťa zaujme hlbokým mikrofonickým hlasom a pozitívnym vyžarovaním. Možno aj preto si zvolil za svoje DJské meno slovné spojenie „dobrá nálada“. O DJingu a muzike nám porozprával DJ Good Mood.

DROT: Kedy si začal hrať ako DJ a skúšať robiť vlastnú hudbu? Čo ťa k tomu viedlo?

GOOD MOOD: Prvé gramofóny som si požičal, keď som mal 15. Prvú vlastnú platňu som si kúpil, keď som mal 17. A ak sa pýtaš, kedy som prvýkrát hral pred publikom, tak to bolo, keď som mal 17. Ja osobne som za nezačal ako DJ cítiť skôr, ako keď som mal 20. Vlastnú hudbu, s dlhodobejšími prestávkami, robím odkedy mám vlastný laptop, čiže od roku 2002. Ale tých prvých pár rokov by som hudbou nazýval len sporadicky J. Ku gramofónom ma priviedli klipy na Vive a Plattentips v Berlin House, kde som videl, ako sa to pekne točí a ako to dobre vyzerá. Okrem toho za to môžu aj chlapci z EDK (Ear Drum Kru), ktorí už vtedy robili Underground Party v Banskej Bystrici a strašne radi sme sa na nich s Noksom chodili baviť.

DROT: Akú hudbu hrávaš a s kým sme ťa mohli vidieť na „stejdži“?

GOOD MOOD: Opísať štýl, ktorý hrám som mal odjakživa problém:). V súčasnosti je to hlavne house a jeho variácie až po melodicky atmosférické techno. Od začiatku hrávam s Noksom, mojím parťákom za gramcami (ako duo Noks&Good Mood). Spolu organizujeme mikro event Funken Gruven vo zvolenskej Charisma Café, podieľali sme sa aj na organizácii Download open air, legendárnej akcie v priestoroch zvolenského zámku. Niektorí si možno pamätajú, že ešte v začiatkoch som 3 roky hrával s dnes veľmi známou top hip hopovou formáciou Moja Reč. Pred tromi rokmi som začal vystupovať s Ear Drum Kru ako MC s MPC. To bola pre mňa nová, ale veľmi príjemná, skúsenosť. Okrem toho produkujem vlastné sklady pre dve nezávislé vydavateľstvá XRCST a Grooveline Recordings.

DROT: Čo ťa na tom najviac baví? Čo ti to dáva?

GOOD MOOD: Baví, hmm, rozhodne ten pocit, keď dáš dokopy dve skladby a začneš tancovať v kresle. Objavovanie nových trackov, štýlov, mutácií zvukov, umelcov, to všetko dokopy robí DJing jedinečným. Samotné hranie by človeku veľa nedávalo, keby to bolo bez publika. To, čo mi skutočne niečo dáva, je spätná väzba od ľudí. Ich radosť, že hrá hudba, ktorá baví mňa a im sa páči. To je symbióza, kvôli ktorej sa to oplatí robiť.

DROT: Každý DJ, ktorého poznáme, rád a často za hudbou aj cestuje. Máš v tejto súvislosti nejaké top zážitky?

GOOD MOOD: Po čase ti párty a festivaly splynú do akéhosi príjemného obdobia stráveného na cestách s hudbou a ľuďmi. A tak to mám aj ja. Ale to jedno netradičné miesto produkcie určite navždy zostane za plotom so sliepkami na schodíkoch jedného športového centra, kde sme na mojom notebooku s kamošom Plokym sekali inštrumentály na naše prvé hip hop vystúpenie v kulturáku vo Zvolene, kam som nakoniec nemohol ísť J.

DROT: Čo by si poradil ľuďom, ktorí by sa radi presadili ako DJs, alebo vôbec začali?

GOOD MOOD: Milujte hudbu tak duchom ako uchom. Spravte si prehľad pátraním po pôvode remixov. Poznajte korene štýlov, experimentujte, cvičte a dávajte o sebe vedieť. Nechajte si poradiť ale nie sa odradiť.

DROT: Ako sa podľa teba za tie roky vyvinula hudobná scéna na Slovensku?

GOOD MOOD: Vyvinula sa dobre a dobre sa ešte aj vyvinie, všetko je totiž na ceste vpred.

https://soundcloud.com/good-mood

http://groovelinerec.com/

http://www.mixcloud.com/goodmood/

DNES – Miro: “Motorka je obrovský mentálny relax.”

Aj ty máš motorkárov zaškatuľkovaných ako nebezpečných šialencov na cestách? Tak na to rýchlo zabudni. Ako každá iná záľuba, aj jazda na motorke vie byť skvelým spôsobom, ako spoznať svet a dobiť si baterky. Porozprávali sme sa o tom s Mirom.

 DROT: Ako si sa dostal k jazdeniu na motorke?

MIRO: Zrejme to prišlo samo a postupne. Ako deti sme mali u starkej starého Pioniera, na ktorom som sa naučil, ako vlastne motorka funguje a aká je s ňou zábava. Na prvej dovolenke v Taliansku som videl všetkých jazdiť na skútroch a po dlhom a intenzívnom nátlaku na rodičov som dostal svoju prvú „50ku“. Pred pár rokmi som si na Gran Canarii požičal veľký skúter, na ktorom sme s priateľkou spoznali celý ostrov. Kľukaté horské cesty, ktoré som v aute neznášal boli zrazu tou najväčšou zábavou. Pochopil som, že toto je ten môj koníček, do ktorého chcem vraziť všetok svoj voľný čas a peniaze:).

DROT: Čo ťa na tom najviac baví?

MIRO: Užívam si pocit z jazdy. Ten je asi podobný, či jazdíš na bicykli, na koni, lyžiach alebo motorke. Navyše rád cestujem, mám rád hory. Motorka toto všetko dokáže krásne skĺbiť. Jazda na motorke je obrovský mentálny relax. Bez ohľadu na to, koľko máš starostí, keď sadneš na motorku, hlava vypína a užívaš si každý jeden kilometer. Aj krátka jazda po práci ťa dokáže nenormálne nabiť energiou.

DROT: Aký si typ jazdca?

MIRO: To, aký je človek jazdec určite súvisí s jeho povahou. Ja rád skúšam a spoznávam nové veci. Nie som extrémny typ, čo sa potrebuje rútiť na motorke rýchlosťou 250 km/h. Som turista. Každá dlhšia cesta na nové miesto je skvelá. Vidieť, spoznať, ochutnať a hlavne cítiť stále niečo nové, nečakané, je proste super. Na motorke omnoho intenzívnejšie vnímaš celú krajinu. Vôňu pokosenej trávy, čerstvo upečených croissantov v neznámej dedinke, lajná pri ceste, aj zmeny teploty, keď v priebehu pár minút vystúpaš do horského priesmyku vo výške 2000 metrov nad morom. Pre väčšinu motorkárov je motorka psychickým relaxom, nepotrebujú jazdiť obrovskou rýchlosťou – tak, ako to ešte stále mnoho ľudí vníma.

DROT: Čo tvoj top zážitok na motorke?

MIRO: Motorka sama o sebe je top zážitok. Ťažko vyzdvihnúť len jeden. Nedám dopustiť na Alpy, pre motorkárov majú perfektné podmienky – skvelé cesty a služby. Zároveň sú nádherné od chvíle, kedy za Viedňou zlezieš do prvých kopcov, až do momentu, kedy ťa „vypľujú“ na francúzskej riviére. Keď ráno nasadneš na motorku a po kvalitnej ceste sa vyvezieš na obrovský kopec, kde sa občerstvíš pri nádhernom výhľade a cestou späť sa ešte okúpeš niekde v jazere, to je pre mňa najlepší deň. V Alpách to môžeš robiť 2 týždne vkuse a stále si na inom, ale rovnako krásnom mieste.

Ak dnes plánujem spoznávať nové miesta, tak to určite musí byť aj zo sedla motorky. V posledných rokoch som takto precestoval Gran Canariu, Maltu či Sardíniu. Na ostrovoch je to ideálne, pretože na motorke sa dostaneš na miesta, na ktoré by sa autom odvážil málokto. Tento rok som dokonca úplne vypustil letnú dovolenku a s kamošmi sme absolvovali motorkový roadtrip po Rumunsku. Vôbec to neľutujem:) Dostali sme sa na cesty, ktoré sú považované za najlepšie v Európe. Dúfam, že budúci rok sa mi podarí takto spoznať Korziku alebo Nórsko – ideálna oboje:). Práve tieto miesta ponúkajú kombináciu hôr, skvelých ciest a mora. Už sa teším!

DROT: Aký máš vzťah k hudbe? Čo ti najčastejšie hrá v ušiach?

 MIRO: Som fanúšik dobrej hudby, je to dôležitá súčasť môjho života. Nedávno som si domov zaobstaral kvalitný hi-fi systém a odvtedy sa z tohto rozhodnutia každý deň teším:). Hudba, podobne ako motorka, ma vie upokojiť a dobiť energiou. Naopak, keď sa ocitnem na mieste, kde hrajú súčasné „pop hity“ doplnené ukričaným moderátorom, mám pocit, že každá minúta v takomto prostredí mi berie rok života. Okolo nás je veľa hudobného odpadu. Našťastie, keď človek chce, nájde si kvalitné zdroje. Počúvam rôznu hudbu. Vyrastal som na UK bass music – jungle, drum and bass, UK garage. Dnes sa už častejšie uchýlim k pokojnejšej hudbe. Stále mám rád britskú nepopovú produkciu, pravidelne počúvam hudobné relácie na rádiu BBC 1xtra. Vďaka bohu za internetové rádiá! Skúšal som si púšťať hudbu na dlhších trasách na motorke, no reproduktory v intercome prilby sú určené na hovorené slovo, kvalita zvuku bola zlá, tak som to vzdal.

DNES – Lako: “S bikeom aj do Himalájí”

Lako miluje slobodu pohybu a energiu hôr. Neprekvapí preto, že sa venuje horskej turistike a bikeovaniu. Čo ho k tomu priviedlo, čo na športe miluje a prečo by ste to aj vy mali vyskúšať? Čítajte v rozhovore!
DROT: Viem o tebe, že rád zdolávaš vrcholy hôr a veľhôr. Ako si sa k tomu dostal? Čo ti to dáva?

LAKO: Radosť zo zdolávania vrcholov som mal asi vždy prirodzene v sebe. Ide o pocit slobody a dokonalý relax. Od malička ma bavila outdoor turistika, rád som bol v prírode. Vždy ma nabije pozitívnou energiou. Keď som tam hore, nemyslím na svet “dole”, na stres, starosti.

Začínal som ľahkou turistikou, no detský sen – vidieť najvyššie hory sveta – ma priviedol až do Himalájí, presnejšie do Nepálu. Prvý kontakt s najväčšími horami sveta bol WAW. Neopísateľný! Tá atmosféra, ľudia podobného zmýšľania a všade naokolo len hory – to bolo presne to, čo som hľadal. Za posledných 10 rokov som sa tam vrátil niekoľko krát.

DROT: Adrenalín zrejme k životu potrebuješ, lebo okrem turistiky sa venuješ aj bikeom. Prečo práve tento šport?

LAKO: Keď som sa dostal k horskej cyklistike, objavil som spôsob, akým sa hory dajú zdolávať rýchlejšie a zábavnejšie než pešo:). Dnes nepoznám nič krajšie ako objavovať svet na dvoch kolesách. Každý správny biker vie, že jeden bicykel nikdy nestačí:) Mám ich teda niekoľko a venujem sa horskej i cestnej cyklistike a občas aj trailom.

DROT: Dajú sa tieto dve tvoje vášne prepojiť?

LAKO: Pred dvomi rokmi som bol v Nepále už aj s bikeom. Väčšina chodníkov sa aj tu dá zdolať na biku, otvárajú sa nové možnosti horskej turistiky.

DROT: Čo ťa vystihuje?

LAKO: Poviem to múdrosťou od Alberta Einsteina: Life is like riding a bicykle. To keep your balance you must keep moving.

Ďaľšie informácie o nás a našej činnosti nájdete aj na našom facebooku

DNES – Nela: “Cestovanie do neznáma je najmä o odvahe”

Miluje cestovanie do neznáma a k životu potrebuje endorfíny zo športu. Ideálne, keď sa to spojí dokopy. Tak, ako keď snowboardovala v Rocky Mountains. To je náš dnešný hosť, cestovateľka s otvoreným srdcom, Nela. 

DROT: Vieme o tebe, že rada cestuješ do rôznych destinácií. Ako si sa k tomu dostala?

NELA: Som veľmi zvedavá, rada sa učím nové veci a asi to ma k tomu vedie. Chcela som vedieť, ako sa inde žije, kto tam žije a ako to tam vyzerá : ). Cestovanie je úžasné, dáva mi energiu, radosť do života, rozširuje obzory, inšpiruje. Čím viac cestujem, tým viac mám túlavé topánky…

DROT: Aké sú tvoje top zážitky?

NELA: Ešte počas vysokej školy sme si traja kamaráti kúpili študentský lístok na vlak a precestovali sme takmer celú južnú a západnú Európu. Okrem iných miest sme navštívili aj Benátky, Rím, Florenciu, Nice, Cannes, Monte Carlo, Barcelonu, Lisabon, Paríž či Amsterdam. Prespali sme, kde sa dalo, niekedy aj vonku v parku na tráve. A to boli perfektné zážitky, miestami veľmi dobrodružné:). V určitom období ma nadchlo potápanie, bola som preto pár krát v Egypte, plachtila som v Chorvátsku (urobila si aj kapitánske skúšky: )). Potom prišiel kiteboarding v Grécku, snowboarding v Rocky Mountains a Jackson Hole. Navštívila som kamarátov, ktorí žijú v Kalifornii a prešli sme celé pobrežie. Je to nádherná krajina. Za srdce ma tiež chytila Kuba – prešli sme ju takmer celú. Krásna príroda a večne tancujúci ľudia.

Mojim plánom je vidieť čo najviac : ) Najbližšie to bude asi Indonézia a Hawaii. Vraj tam žijú najšťastnejší ľudia na svete.

DROT: Pre koho je cestovanie do neznáma? 

NELA: Podľa mňa neexistuje obmedzenie, každý môže cestovať. A nie je to otázka financií, skôr otázka odvahy : )

DROT: Čo ťa ešte charakterizuje, čo rada robíš?

NELA: Vždy som sa rada hýbala a preto mám rada šport. V posledných rokoch u mňa vyhrávajú vodné športy. Vyskúšala som asi všetky mne dostupné možnosti. Začalo to wakeboardingom, windsurfingom a pokračovalo kiteboardingom. Toto leto som skúšala surf/wake za člnom, čo sa rýchlo stalo mojou obľúbenou zábavkou tu v Bratislave na Dunaji. Ale všetko je to spojené aj s ľuďmi samozrejme… Stretla som pri týchto športoch skvelých ľudí a s nimi ma to baví ešte viac. Baví ma učiť sa od nich.

A to teraz spájam aj s cestovaním. Vyhľadávam destinácie, kde by som sa mohla o týchto športoch ešte viac naučiť popri spoznávaní krajiny.

DROT: Máš v tejto oblasti nejaké smelé ciele? 

NELA: Ani nie, robím ich pre zábavu a závislosť na endorfínoch : ) Verím, že budem mať čím ďalej tým viac času na to, aby som sa týmto športom mohla venovať.

DROT: Ako vidíš športovanie u nás, v porovnaní s minulosťou alebo so zahraničím?

NELA: Vidím to pozitívne v tom, že ľudia sú kreatívni, nadšení pre tieto športy a že sa to bude šíriť čím ďalej tým viac po celej našej krajine. Už za tým nebudeme musieť toľko cestovať.

Stále je to o tých ľuďoch a myslím, že u nás sa vytvorila silná skupina, ktorá tento „ohník“ na Slovensku udržiava : )

DROT: Čo ty a hudba? Počúvaš hudbu, keď jazdíš? Čo ti najčastejšie hrá v ušiach?

NELA: Hudba je pre mňa niečo podobné ako cestovanie – neviem byť bez nej! V ušiach mi hrá všetko možné, závisí to presne od toho, akú mám náladu a čo práve robím. A hrá mi skoro pri všetkom – pri jazdení, práci, chôdzi, v aute…

Hudba mi pripomína zážitky, umocňuje ich. Dokáže ma nabiť energiou, alebo naopak upokojiť. Je to všeliek …: )

Viac o nás a našich aktivitách nájdete aj na našom facebook-u.